Máte 18 alebo viac rokov?
Ak chcete vstúpiť na túto stránku,
musíte potvrdiť, že ste starší ako 18 rokov.
Ak chcete vstúpiť na túto stránku,
musíte potvrdiť, že ste starší ako 18 rokov.
Naša rodina je už niekoľko generácií pevne previazaná s Čajkovom, južnými svahmi Štiavnických vrchov a samozrejme s vínom. Vždy sme zásadne ovplyvňovali vinohradnícke a vinárske dianie v chotári a patrili medzi najväčších pestovateľov a výrobcov vína v Čajkove.
Pečať Ostrihomského arcibiskupa z roku 1666, ktorá oprávňovala našu rodinu obchodovať s vínom a poľnohospodárskymi produktami, je dnes pre mňa symbolom a zhmotnením schopností mojich predchodcov a zároveň výzvou k mojej zodpovednosti voči nim. Prastarý otec dal ako prvý v regióne vyštudovať svojich synov vinárstvo a začal tým rodinnú tradíciu. Ja som tiež trávil väčšinu času vo vinohrade a v pivnici, preto mi prišlo samozrejmé pokračovať v línii na vinárskej škole v Modre a neskôr aj na Mendelovej univerzite v Brne.
Som vďačný, že dlhá kontinuita výroby vína sa v našej rodine nikdy nepretrhla a po skončení školy som mal na čo nadviazať.
Ďakujem vám otcovia a matky, vy ste môj vínny kmeň a ja vaša ratolesť. Kto zostáva vo vás, ten prináša veľa ovocia, pretože bez vás nič nemôžeme činiť.
Marek UHNÁK
Môj pohľad a chápanie vína je logickým vyústením súžitia s Čajkovskými vinicami a vínom. To, že sa od narodenia môj život točil okolo vína, znamenalo, že som už od detstva chcel vyrobiť vlastné a prirodzene to najlepšie, najkvalitnejšie víno. Časom som začal uplatňovať vedomosti zo školy, hľadať moderné spôsoby výroby a využívať nové technológie, ktoré sa čím ďalej tým viac valili zo všetkých strán. Chcel som byť lepší, než tí predo mnou. Chcel som dokázať sebe a všetkým okolo seba, že nastal nový čas, svet vína preberá nová generácia.
S odstupom času to vnímam s úsmevom, ale aj ako nenahraditeľné skúsenosti, vďaka ktorým som pochopil, aký vzácny a unikátny je Čajkov, jeho terroir, jeho tradičné odrody a sopečné podložie, ktoré umelými a násilnými postupmi nezveľaďujem, ale zapieram.
Život vína nieje len o minulosti, ale aj o budúcnosti. Je však na nás, ako minulosť využijeme pre budúcnosť.
Dnes sa k hroznu a vínu staviam s rešpektom a pokorou. Iba tak môže človek slúžiť ako nástroj k jeho zušľachteniu a sprostredkovaniu. Prvýkrát som to pochopil pri Peseckej leánke, ktorej nežný charakter je ľahko pokrivený a uniformný už pri citlivejšom používaní selektovaných kvasiniek, enzýmov, či iných aditív. Jedinou správnou cestou je rešpektovať silu prírody, vplyv ročníka, pochopiť miesto pôvodu a cez víno objavovať to, čo nám príroda darovala.
Už sa nenaháňam za úspechmi na súťažiach, počtom bodov a medailami. Nehľadám „najlepšie“ víno. Dnes už viem, že skutočné zlato je charakter a osobnosť nášho jedinečného regiónu, ktorý sa nedá násilne vtlačiť do pohárov. Aj tí vinári, ktorí ešte hľadajú „najvyššiu kvalitu“ časom zistia, že za pojmom kvalita sa skrýva osobnosť prepojená s charakterom ich vinohradníckej plochy.
Nie je náhoda, že práve k Peseckej leánke mám taký osobitý vzťah. V našich viniciach mala najväčšie zastúpenie, no kultúra a vplyv socialistického systému dotlačili túto odrodu skôr do role akéhosi tvorcu množstva, ktoré spravidla končilo povinne vo vinárskych závodoch.
S príchodom 90-tych rokov bol pohľad na vinohradníctvo a vinárstvo značne zdeformovaný. Začínali sme všetci od nuly a človek častokrát nevidel to, čo bolo tak jasné: dlho sme brali Peseckú ako samozrejmosť. Mal ju každý, rodila veľa, stabilne a svoju kvalitu splnila aj pri nižšej cukornatosti. Keďže ju väčšina spotrebiteľov nepoznala, končila často podobne ako pred prevratom.
Jej jedinečnosť a vzácnosť som si začal uvedomovať až počas štúdia na strednej škole v Modre. Pri prácach v školských a aj okolitých vinohradoch som si všímal, že Pesecká sa tam takmer vôbec nenachádza. Bol to pre mňa šok. Prišiel som k záveru že to, čo ja pokladám za bežné a rutinné, bol omyl. A vtedy sa to začalo. Z Peseckej som si spravil doslova pokusného králika.
V priebehu nasledujúcich rokov som vyskúšal všetky možné a aj nemožné kombinácie výrobných postupov, od prísne reduktívnych až po oxidatívne, taktiež množstvo prípravkov, kombinácií hrozna z rôznych viníc, či kupáží vín, až po krkolomné dopestovanie cibéb. Bolo to hektické obdobie, no vďaka nemu som pochopil, že odrodu ani terroir sa prispôsobiť nedá. To my sa musíme prispôsobiť im, prežiť svoju pýchu, prestať sa hrať na vševediacich a začať ich rešpektovať. Nie je predsa náhoda, že práve v Čajkove a okolitých dedinách bola Pesecká v tak hojnom množstve. Naši rodičia a starí rodičia už dávno pochopili, že sa jej tu dobre darí, vyhovuje jej podložie, svahy a aj v horších rokoch podáva dobré výsledky. A o tom je terroir.
Všimol som si, že len u nás v Čajkovských viniciach sa nachádzajú najmenej štyri klony Peseckej a každý z nich má trochu iné vlastnosti, dáva vína rozdielnej povahy a kvality, v rôznych ročníkoch. Jej dužina je takmer tekutá s minimálnym obsahom pektínov, jej šupka patrí k veľmi tenkým a krehkým, teda má tendenciu sa lámať aj pri šetrnom spracovaní, čo častokrát prezradí jemná trieslovina vo víne. No najzásadnejšie je jej spoločné súžitie s tufovými pôdami u nás v Čajkove. Pesecká má bujný vzrast, nemá problém sa dostať do najhlbších častí podložia a potiahnuť jeho svojskú mineralitu, ktorú vie pretaviť do vína. Vie tiež využiť akumulačnú schopnosť tufu pútať teplo a využiť ho na lepšie dozretie.
Dnes dbám predovšetkým na to, aby naše leánky boli zrkadlom prostredia, pôdy, kraja a odrody samotnej. Snažím sa to dosiahnuť šetrným spracovaním hrozna bez lisovania, bez akýchkoľvek prípravkov, či selektovaných kvasiniek, no najmä výberom z tých najvhodnejších Čajkovských polôh na pestovanie Peseckej leánky.
„Ja som pravý vínny kmeň a môj Otec je vinohradník. Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala viac ovocia.“ -- Jn 15, 1-27
Jedna z najstarších polôh v Čajkove, izolovaná zo všetkých strán začínajúcim Štiavnickým lesom. Ten vytvára dokonalú ochranu nielen pred nárazovým vetrom, ale najmä pred chemickými zásahmi v iných viniciach regiónu. Vinicu obrábame ekologicky, ručne, bez traktora a ťažkej techniky zaťažujúcej pôdu. Pri zakladaní prvých viníc boli nachádzané zostatky starých ochranných valov, podľa ktorých dostala názov v typickom Čajkovskom dialekte. Je to najvyššia poloha nielen v Čajkove, ale v celom regióne, až na niektoré Pukanecké svahy, s ideálnou južnou orientáciou a „dlhým“ slnečným svitom. Dôvod, prečo tu boli vysadené vinice boli opakované problémy v regióne s neskorými jarnými mrazmi, častokrát aj tri roky po sebe. Pôdu tvorí veľmi ľahký, zvetraný tuf, ktorý nemá schopnosť udržať dažďovú vodu a vinica musí tvoriť mohutný koreňový systém, ktorý je schopný čerpať nielen spodnú vodu, ale aj slanú mineralitu vulkanického popola - tufu.
Sádowie, kedysi s množstvom prameňov zaznamenaných už na starých vojenských mapách Habsburskej monarchie, je ideálnym kompromisom medzi dostupnosťou a výškou polohy. Je dostatočne vysoko voči jarným mrazom, južne orientovaná, s dlhým slnečným svitom, s intenzívnym a veterným prúdením vzduchu, ktorý zabraňuje vlhku a spare tvoriť ideálne prostredie chorobám.
Vinica v nižšej polohe na vysokom vedení kvôli možnému riziku jarných mrazov. Pragmaticky orientovaná na vstupe do Čajkovských viníc s viničným domom - „chyškou“, kde sa spracovávalo hrozno aj z iných polôh. Okrem prevažujúcej Peseckej leánky sa tu nachádza aj Bratislavská leánka a viacero neidentifikovaných zabudnutých odrôd ktoré sa spracovávajú spoločne s leánkami.
Vinohradnícka krajina pod Vulkánom Sitno je magické miesto, kde sa na sopečnom podloží stretávajú dva klimatické svety. Končí tu horúca – južná časť Európy (Panónska panva – Pannonicum) a začína sa chladná – severná časť Európy (Západné Karpaty – Carpaticum occidentale).
Vinohrady tu ležia na úpätí Južných svahov Štiavnických vrchov a na priľahlej Ipeľskej pahorkatine. Svoje korene zapúšťajú hlboko do sopečného podložia, ktoré stvoril v pradávnych časoch mohutný vulkán Sitno.
Stratovulkán Sitno bol pôvodne vysoký do 4 km a zaberal asi 2 200 km². V jeho poklesnutej kaldere dnes leží architektonický skvost – mesto Banská Štiavnica.
Vinohrady pod Vulkánom Sitno ležia väčšinou na tufoch a andezitoch. Zjednodušene môžeme povedať, že mäkký tuf je sopečný popol a tvrdý andezit je sopečná láva. Sopečná pôda je porézna a vynikajúco absorbuje vodu, plyny a kyslík, ktoré má následne vinič k dispozícii, keď zapúšťa svoje korene do sopečného podložia.
Samotný vývoj stratovulkánu Sitno bol zložitý a prebiehal v období bádenu až sarmatu (zhruba v intervale pred 15,0 – 11,0 mil. rokov) v piatich hlavných cykloch. Počas tohto obdobia sa striedali explozívne a pokojné obdobia, počas ktorých vulkán chŕlil rôzne druhy sopečných vyvrenín.
Vinohradnícka krajina pod Vulkánom Sitno je malá oblasť, ktorá zahŕňa len zopár vinohradníckych dedín: Rybník, Čajkov, Nová Dedina, Podlužany, Devičany, Brhlovce, Bátovce, Žemberovce, Jabloňovce, mestečko Pukanec a čiastočne zachytáva aj severnú časť okresného mesta Levice.
Štiavnické vrchy, súčasť subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, sú sopečným pohorím, zaraďovaným k neovulkanitom a sú budované andezitmi, ryolitmi , brekciami a tufmi. Územie je mimoriadne bohaté na výskyt minerálov (približne 140 druhov a odrôd minerálov) a drahokovných rúd, v minulosti intenzívne ťažených.
Ipeľská pahorkatina je geomorfologický podcelok Podunajskej pahorkatiny na úpätí Štiavnických vrchov a tvorí severný výbežok západopanónskej panvy. Miestami sa týči až do výšky 290 metrov nad morom. Do jej podložia zasahujú sopečné usadeniny zo Štiavnických vrchov. Na ich zlomoch vystupujú minerálne a termálne vody v Santovke, Slatine a v Dudinciach. Voda v Santovke má zloženie podobné morskej vode so znásobeným výskytom Ca2+ a sírovodíka.
Sopečné pôdy predstavujú iba 1 % z celkového povrchu zeme, ale týchto 124 miliónov hektárov pôdy zabezpečuje výživu pre 10 % svetovej populácie!
Historické mesto Banská Štiavnica (ktoré leží v kaldere vulkánu Sitno) je od 11. decembra 1993 zapísané do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Osud mesta Banská Štiavnica je úzko spätý s bohatými nálezmi drahých kovov, najmä striebornej rudy. Územie mesta bolo osídlené Keltmi už v 3. – 2. storočí pred Kr., ktorí tu z tvrdého andezitu ťažili zlato. Z roku 1156 je najstaršia písomná zmienka o meste, ktoré sa spomína ako terra banensium – zem baníkov. V 13. storočí do Banskej Štiavnice prišli osadníci z Tirolska a Saska, z roku 1217 je prvý písomný dôkaz o ťažbe striebra na území mesta, roku 1238 dostalo mesto mestské privilégiá a z roku 1275 pochádza prvá listina opatrená mestskou pečaťou.
Poteší nás, ak sa od vás dozvieme, ako vám chutí naše víno. Chceme totiž, aby vám prinášalo radosť a pôžitok.
Nájdite si cestu k nám
Pozrieť Google Mapu
